Cvičíme šteniatko

 VÝCHOVA A VÝCVIK ŠTENIATKA

   

V prvom rade treba rozlíšiť výcvik a výchovu. Výcvik spočíva v zvládnutí základných povelov a prichádza na rad až neskôr, s výchovou treba začať už od prvého dňa, keď si šteniatko prinesieme domov. Podstatou výchovy je príprava šteniatka na všetko, čo s ním budeme musieť robiť počas celého jeho života.

 

Väzba: jednou z našich prvých úloh je budovať v šteniatku väzbu na nás. Docielime to hlavne hrou. Budeme ho privolávať a odmeňovať vždy, keď ho oslovíme menom a ono k nám pribehne.

  

Hra: je dôležitou súčasťou výchovy šteniatka. Aktívna hra pomáha šteniatku rozvíjať svoj pohybový aparát a napomáha pri budovaní jeho sociálnych vzťahov. Návyk na spoločnú hru nám neskôr uľahčí výcvik. Psík počas celého života potrebuje dostatok pohybu.

  

Návyk na obojok a vodítko: najlepšie je to spojiť s niečím príjemným ako je prechádzka, to znamená, že šteniatku založíme obojok a vodítko a vezmeme ho rovno von. Obojok by nemal byť príliš voľný, aby sa psík nevyvliekol, ale nesmie ani príliš sťahovať. Ideálne je, ak po utiahnutí obojku zostane priestor cca na dva až tri prsty.

 

 Návyk na náhubok: každý pes sa môže dostať do situácie, že potrebuje mať nasadený náhubok a preto je vhodné individuálne medzi 3.-6.mesiacom veku začať psíka privykať aj na náhubok. Rovnako ako sme ho privykali na obojok a vodítko.

 

 Návyk na kúpanie a česanie: rôzne plemená si vyžadujú rozličnú starostlivosť o srsť. Srsť niektorých plemien si vyžaduje každodennú starostlivosť, preto je dobré si šteniatko na to učiť už od malička. Niektoré šteniatka sa môžu najprv báť vody, preto je vhodné zažať pozvoľna, najprv mu oplachovať labky a potom postupne zvyšok tela. Šteniatko pokiaľ to nie je naozaj nevyhnutné, by sa nemalo do pol roka veku vôbec kúpať v bežnej kozmetike (výnimkou sú medicinálne šampóny odporúčané veterinárnym lekárom), pretože jeho pokožka je ešte veľmi citlivá. Keď je šteniatko špinavé, treba ho umyť čistou, vlažnou vodou.

 

 Hygiena: šteniatko musíme naučiť dodržiavať hygienu, hlavne ak žije v byte. Pes sa hygiene naučí veľmi ľahko, lebo je preňho prirodzené udržiavať čistotu v prostredí, ktoré považuje za svoje teritórium.

 

 Spravidla do 4 mesiacov veku je psík schopný naučiť sa chodiť na určité miesto. So šteniatkom sa neodporúča chodiť medzi iných psov skôr ako má ukončené základné očkovanie.

 

Šteniatka láka pach vlastného moču a tak radi cikajú na rovnaké miesto. Nájdite kúsok trávnika niekde vonku, kde nie je príliš veľký ruch. Treba mať na pamäti, že čím je psík/šteniatko menšie, tým častejšie musí ísť na potrebu. Keď psíka kŕmime ešte 4-5 krát za deň, nemôžeme čakať, že bude chodiť na potrebu iba ráno a večer.

 

 Šteniatko odneste na “toaletu” po každom prebudení a po každom jedle. Povzbudzujte ho vhodnou vetou – napr. “Urob mláčku!”. Len čo sa dočkáte očakávaného výsledku, veľmi ho pochváľte jednak slovne, ale zároveň ho pohladkajte, prípadne mu môžete dať aj niečo dobré. Ak budete dostatočne vnímaví, rýchlo vypozorujete, kedy a ako často vaše šteňa potrebuje von. Kým sa psík nenaučí vydržať dostatočne dlhý čas, je dobré dočasne si určiť niekde v byte (napríklad na chodbe za dverami) miestečko na venčenie a tam mu rozložíme noviny.