Chronická gingivostomatitis – zápal ďasien a ústnej dutiny u mačiek.

Chronická gingivostomatitis

(syn. lymfocytárne – plasmocytárna stomatitis, komplex gingivitis – stomatitis – pharyngitis)

MVDr. Lenka Krendlová

 

Je bežným ochorením, ktoré spôsobuje zápal, ulceráciu (zvredovatenie) a proliferáciu (bujenie) mäkkých tkanív dutiny ústnej. Vyskytuje sa hlavne u mačiek, priemerný vek býva zvyčajne 7 rokov. Najčastejšie býva postihnutá sliznica líc, priliehajúca na oblasť stoličiek, menej často potom ďasná, farynx (hltan), tvrdé podnebie, pysky a jazyk.

 

Etiológia (= Príčina)

Príčina tohto stavu nie je úplne objasnená, je však jasné, že vzniká súhrou niekolkých okolností, t.j. je multifaktoriálna. Predpokladá sa, že svojú úlohu má imunitne sprostredkovaná komponenta, pravdepodobne hypersenzitivita („precitlivelosť“) na bakteriálny plak alebo časti zubov. Uvažuje sa tiež o patogénnom vplyve calicivírusu, ktorý mimo iné môže vyvolať príznaky zápalu horných dýchacích ciest a spojiviek.

 

Klinické príznaky

Prejavy ochorenia sú variabilné, zahŕňajú ptyalizmus (nadmerné vylučovanie slín), halitózu (zápach z dutiny ústnej), výraznú bolestivosť, hlavne pri otváraní papule, ťažkosti pri spracovávaní potravy, zmenu preferencie suchého krmiva na šťavnaté, úplnú stratu chuti do jedla a chudnutie. Určujúcim prejavom sú ale samotné zmeny v dutine ústnej, v zmysle začervenania, bujenia mäkkých tkanív a až vriedkov na sliznici v oblasti stoličiek a zadnej časti dutiny na prechode do hltanu. Vyskytnúť sa môže aj zväčšenie priľahlých lymfatických uzlín.

 

Diferenciálna diagnóza

V prípade podozrenia na chronickú gingivostomatitídu je potrebné vylúčiť periodontitis (ochorenie tkanív obklopujúcich zuby), retrovírusové infekcie, čiže mačaciu leukémiu (FeLV) a imunodeficienciu („mačací AIDS“, FIV), calicivirózu, novotvary a systémové ochorenia ako napr. zlyhanie obličiek alebo cukrovku.

 

Diagnóza

Pri potvrdzovaní tejto diagnózy je dôležité vylúčiť niektoré iné systémové ochorenia alebo odhaliť prítomnosť patogénov, ktoré môžu k tomuto stavu prispievať a zhoršovať ho.

Z tohto dôvodu je nutné laboratórne vyšetrenie krvného obrazu, biochémie a moču, sérologické vyšetrenie na prítomnosť retrovírusov a dôkaz prítomnosti calicivírusu metódou PCR. Všetky tieto vyšetrenia vykonávame v našom vlastnom laboratóriu u nás na klinike okrme posledného- PCR, tieto vzorky putujú do referenčného laboratória v Nemecku.

Následne pristupujeme k stomatologickému vyšetreniu v celkovej anestéze (príp. dentálnym RTG), ktoré má za úlohu zhodnotiť stav zubov a priľahlých štruktúr.

Posledným krokom je odber vzoriek zmenenej sliznice na histológické vyšetrenie, kvôli vylúčeniu zhubných novotvarov.

Terapia

V liečbe tohto stavu je najdôležitejšia dentálna terapia a analgéza (vyblokovanie bolestivosti).

Dentálna liečba zahŕňa v úvode odstránenie zubného kameňa, vytrhnutie zadržaných častí koreňov a zubov podliehajúcich rezorbcii. Často sa vykonáva tzv. „full mouth extraction“, čiže vytrhnutie všetkých črenových zubov a stoličiek, ktoré vedie k vyriešeniu alebo podstatnému zlepšeniu stavu u 80% pacientov.

U zvyšných 20% pacientov je nutná dlhodobá medikácia protizápalovými liečivami, prípadne použitie felínneho rekombinantného interferonu Ω.

Doplnkom môže byť podávanie antimikrobiálnych preparátov, t.j. antibiotík. Pri použití samotných antibiotík v liečbe nie je možné ochorenie dostatočne zvládnuť. Vedú len k dočasnému zlepšeniu prejavov a následne ich návratu po vysadení.

 

Chronická gingivostomatitis je bezpochyby komplikované ochorenie, u ktorého môže dojsť k úplnému vyhojeniu, ale v podstatnej väčšine prípadov sa jedná o opakujúci sa a dlhotrvajúci stav.

Cielom v terapii ochorenia je najlepšia možná kontrola klinických prejavov a komfortnosť pacienta.

 

Variantou tohto ochorenia je juvenilná forma, ktorá sa zvyčajne objavuje u mladých dospelých a často začína už pri výmene zubov v 4 – 6 mesiacoch veku. Obyčajne veľmi dobre reaguje na protizápalové liečivá a kompletne sa vyhojí v priebehu niekoľkých mesiacov.