AMONKO

Amonko je takmer 13 – ročný kastrovaný pes plemena saluki, ktorý k nám bol predvedený kvôli náhlemu opuchu pravého líca (obr. č. 1).

Podozrenie, že tento problém môže pochádzať od zubu sme potvrdili klinickým vyšetrením, pri ktorom sme zistili, že v oblasti hornej stoličky vyteká v mieste spojenia ďasna so sliznicou dutiny ústnej hnis (obr. č. 2). Okrem toho mal Amon na všetkých zúbkoch nahromadený zubný kameň, v dôsledku čoho boli zapálené ďasná v rámci celej papuľky.

obrázok č. 1
Obr. č. 1

Všetky tieto príznaky poukazovali na prítomnosť abscesu na koreni hornej pravej stoličky (odborne periapikálny absces, obr. č. 2). Absces je vo svojej podstate zápalová dutina vyplnená hnisavým výpotkom. V prípade, že sa sekrétu nahromadí príliš veľa, vytvorí sa cestou najmenšieho odporu komunikácia medzi dutinou abscesu a vonkajším prostredím, prípadne prirodzenou telnou dutinou, v našom prípade absces praskol do dutiny ústnej. V prípade dlhotrvajúceho zápalu v papuľke môže dojsť k narušeniu tkanív v okolí zubu, vďaka čomu zdroj infekcie cestuje popri ďasne až ku koreňu zubu, kde sa následne infekcia rozvinie a začne sa hromadiť hnis.

obrázok č. 2Obr. č. 2

Tento stav vyžaduje razantné a dôkladné ošetrenie, ktoré spočíva vo “vyčistení” dutiny abscesu a v extrakcii, čiže vytrhnutí poškodeného zúbku. Kvôli prebiehajúcej infekcii a opuchu sme nasadili antibiotiká a protizápalové lieky, ktoré okrem iného pôsobia aj analgeticky, čiže zmierňujú bolesť.

Amon síce nedával bolestivosť očividne najavo, ako to často a typicky v prípade dentálnych ochorení u zvierat býva. Faktom ale zostáva, že každý zápalový proces sa vyznačuje určitou mierou bolestivosti, preto je nutné zabezpečiť pacientovi čo najväčšie pohodlie aj v tomto ohľade.

Kedže Amon je už v úctyhodnom veku, a daný zákrok je možné previesť len v celkovej anestézii, naplánovali sme dôkladné predanestetické vyšetrenia.

Predanestetické vyšetrenie odhalilo okrem iných, starnúceho psíka pomerne bežne sprevádzajúcich ochorení a ťažkostí, ako problémy s kĺbami a chôdzou, začínajúcu tvorbu šedého zákalu, aj veľmi výrazne zvýšený tlak krvi. Áno, už aj u psov a mačiek dokážeme merať tlak krvi a to presne takým istým spôsobom a na takom istom pricípe ako u ľudí. To znamená nepriamo, manžetou na predlaktí, alebo predkolení, ba dokonca aj na chvoste. Miesto fonendoskopu však musíme použiť ultrazvukovú sondu, ktorou “počúvame” prietok krvi po pomalom spúšťaní tlaku v manžete. Amonovi bol nameraný systolický tlak 205 mmHg (normálny tlak krvi u zdravého psa je tak ako u ľudí do 120 mmHg). Bohužial, tento vysoký tlak už spôsoboval problémy aj v iných orgánoch, najmä v pečeni, kde dochádza ku zvýšeniu tlaku v pečeňových cievach a tým pádom poškodeniu pečeňových buniek. Ďaľšími orgánmi, ktoré sú cieľom nežiadúceho pôsobenia vysokého tlaku sú najmä obličky a oči (sietnica), sekundárne aj srdce a pľúca. Z tohoto dôvodu bolo nutné u Amona urobiť rentgenologické vyšetrenie hrudníka a ultrazvukové vyšetrenie srdca, ktoré bežne nebývajú súčasťou predoperačných vyšetrení. Rentgen hrudníka odhalil výraznejšie rozšírenie pľúcnych ciev (obr. 3), ktoré nasvedčujú možnému zvýšeniu tlaku v pľúcnych cievach, prípadne srdcovému zlyhaniu, ktoré však bolo u Amona vylúčené echokardiografickým vyšetrením, ktoré preukázalo zhrubnutie (hypertrofiu) srdcového svalu, pričom neboli identifikované iné príčiny jej vzniku (ako napr. aortálna stenóza). Na základe uvedeného bola stanovená diagnóza systémovej hypertenzie a nastavená príslušná terapia (aj psíci teda už užívajú lieky na tlak).

obrázok č. 3

Obr. č. 3

Amon bol následne uvedený do celkovej inhalačnej anestézie, ktorá je s ohľadom na vek pacienta a zistené abnormality zdravotného stavu najšetrnejším možným spôsobom. Celú dobu zákroku sme monitorovali životné funkcie a podávali vnútrožilne tekutiny kvôli zabezpečeniu funkčného krvného obehu a tým pádom prekrvenia životne dôležitých orgánov, menovite hlavne obličiek.

Samotný zákrok spočíval v odpreparovaní ďasna v mieste postihnutej stoličky, odhalenia všetkých troch koreňov zubu, ich oddelenia za pomoci zubnej vŕtačky, a následnej extrakcie jednotlivých segmentov zubu. V ďalšom kroku sme ranu po vytrhnutom zúbku naspäť uzavreli šicím materiálom.

Zostávajúce zuby nevykazovali poškodenie priliehajúcich tkanív, preto sme pristúpili k odstráneniu zubného kameňa ultrazvukom a následnému prelešteniu skloviny pomocou abrazívnej pasty. Po prebudení z anestézie bol pacient prepustený domov, pričom sme pokračovali v liečbe antibiotikami a protizápalovými liekmi.

Pri kontrole o týždeň po dentálnom ošetrení sme sa presvedčili, že miesto po vytrhnutej stoličke sa pekne hojí, opuch líca ustúpil (obr. č. 4) a Amonko bez problémov prijíma potravu.

obrázok č. 4

Obr. č. 4